Kupovanie hlasov - slobodný obchod

Aktivisti podporujúci zvolenie Petra Matúšku za starostu Petržalky údajne odmeňovali voličov za odovzdaný hlas elektrospotrebičmi. Protikandidáti onálepkovali takéto konanie ako kupovanie hlasov. Mal som pocit, akoby len hlasy voličov rozhodnutých bez obdržania elektrospotrebičov získali morálne oprávnenie na sčítanie. Hlbšie zamyslenie sa nad spôsobom predvolebného boja a získavania sympatií voličov ukáže, že v konečnom dôsledku aj ostatní kandidáti obchodovali s hlasmi. Politická voľba nie je vo svojej podstate ničím iným ako len obchodom s uspokojením. Voličský hlas predstavuje výmenný prostriedok. Za túto “menu” volič kupuje od kandidáta konanie, ktoré uspokojí voličove potreby (bývanie, doprava ...). Na druhej strane kandidát predáva svoj produkt - čiže sľuby a politické záväzky, tak aby dosiahol vlastné uspokojenie (plat, moc ...) spojené s vyhliadnutou funkciou. Politikove sľuby teda obsahujú aj budúce materiálne výhody pre voličov. Ak sa ponuka uspokojí požiadavky dopytu prichádza k výmennému aktu – hlasovaniu.Protikladom načrtnutého obchodu má, podľa neúspešných kandidátov, byť obchod aký uzavrel Matúška so svojimi voličmi. Rozdiel možno postrehnúť iba v tom, že Matúška uspokojil potreby svojich voličov pred zvolením, a to preferenciu okamžitého prospechu (hmotného daru) pred budúcim uspokojením vyplývajúcim zo sľubov ostatných kandidátov. Matúškových voličov nikto nenútil k voľbe. Uzavreli dohodu o poskytnutí svojho hlasu tomu kandidátovi, ktorý správne analyzoval trh voličov a postrehol preferenciu okamžitého prospechu pred budúcim. Matúška sa teda previnil iba tým, že uspel v konkurenčnom boji ponukou, ktorá najlepšie uspokojila potreby voličov. Preto nemožno zavrhovať tritisíc voličov, ktorí sa v danej chvíli racionálne rozhodli pre najvyšší ponúkaný úžitok, a tak neboli súčasťou „kupovania hlasov“, ale sa stali súčasťou slobodnej trhovej výmeny.Pozn.: Autor nie je sympatizantom P. Matúšku a internet „zadarmo“ považuje za ekonomický nezmysel.